Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Úvodom...

Malá však ohromná,
skromná lež nádherná ,
zabudnutá ale pohostinná,
zakríknutá ale hrdá,
drsná avšak vľúdna,
taká je a ešte  viac
pre mňa moja "domovina",
zem kde  narodila som sa,
žila, tvorila a kde dúfam ,
spočinú raz aj moje kostí....


(c)shipka







Vangelisa počúvať je ako by si sa vznášal na vlastných krídlách,
v kozmickom priestore  lietal a odvážne  dotýkal sa hviezd,
spoznával tú  lepšiu ľudskú tvár, stránku človečenstva,
ktorá schovaná pod machom nepriateľstva, zloby, klamstva je...

(c)shipka
 


Dnes milujem svoj Deň.

Noc miloval som včera.
Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela
a sľubovala sen.

Dnes objímam sa s Ránom
a kým mi v oči hľadí,
sa tážem ho, či idú ešte ľady
života oceánom?

Či hodno je už vstávať?
Či čas už vypnúť plachty
kráľovskej mojej striebrobokej jachty
a k Orientu plávať?

Či vôbec duje pasát,
čo zavezie ma k Tróji,
či zdolám mečom, čo mi v ceste stojí,
a môžem triumf hlásať?

Hľa, milujem svoj Deň
a najmä svoje Ráno!
Ono dnes mlčí, zajtra však ma zľúba
a povie svoje: Áno.

autor: Ján Smrek