Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Moje básne

Bludná


básnička zo starého takmer zabudnutého noteska


Nechcem si domýšľať,
nechcem si namýšľať.
Viem, že život nie je
rovná priamka.
Viem, že život nie je
čistý list.
Viem, že život,
každý ľudský život
má svoje jasy, tiene,
zákruty...
Viem, že kdesi
ďaleko, kde si ty
myslí na teba snáď
dievčina, ktorá ťa ľúbi...

Preto ani netrúfam si
pomyslieť nato,
či ma chceš,
či pomyslel si nato,
že všimlo si ťa niekdy
dievčatko jedno bludné...
Bludné? Hej!
Bludné dievča som ja.
Blúdim si po zemi,
obzerám si ľudí,
skúmam charaktery.
Teba som si všimla
a riekla si:
to chlap !

Nechcú moje oči
hľadieť už v diaľnú diaľ.
Sklopené sú, smutné
a vždy zadumané.
Čakajú,
bo čo robiť majú?
Raz snáď pôjdu vôkol
oči
a rieknu úprimne:
Hľa to žena!
To žena je jak kvet
a riekneš to ty
chlap.


(1965)