Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Do tejto rubriky sa pokúsim  vkladať moje príhody, zážitky, zamyslenia sa, menej či viac  významné udalostí, ktorých je plno v živote každého z nás....

 

Narodením malej Natálky síce skončilo obdobie vyčkávania ale hneď nato nastalo obdobie zachraňovania a stabilizovania zdravotného stavu jej maminky .

Teraz z odstupom času keď si pomyslím na to, čo sa s mojou milou nevestičkou mohlo stáť mi stále prebehnú  zimomriavky po tele.  Bože bolo to také vážné, že sme takmer mohli o ňu prísť.

Nový rok  som síce privítala v povznesenej optimistickej  nálade ale nie v úplne 100% dobrom zdravotnom stave . Namiesto definitívného vytesnenia a zbavenia sa choroby, si táto zobrala na mušku a priviedla do nemocnice   aj moju prvorodenú.
Vzápäti zložila na lopatky ďalšia fáza chrípky  mňa (a to som sa dala zaočkovať proti chrípke!!!).

Napriek tomu, že tieto Vianoce boli trocha šedivé, chýbala vytúžená biela snehová pokrývka  pred koncom roka  sme sa dočkali krásnej bielej zimy, nádhernej zimnej pohody.
Mne sa podarilo ešte pred sviatkami chytiť bacila, takže som  takmer celé sviatky prežila v horizontálnej polohe v teplučku a pohode môjho domova.

Posledni komentare
27.01.2007 21:36:34: Maja, úplne s tebou súhlasím, prechádzky popri Hornáde, ktorý je zahalený snehovou prikrývkou, sú ná...
Je to úplne bežná vec, že väčšina ľudí sa na prelome starého a Nového roku trocha pozastaví nad sebou , zrekapituluje si svoj život, ohodnotí klady a nedostatky a pokúsi sa vyrobiť pre seba isté "novoročné predsavzatia". Povieme si kde by sme mali ubrať, kde by sme mali zasa naopak pridať, v čom by sme sa mali zlepšiť a zdokonaliť....
Často sa v živote trápime, sužujeme pre väčšie alebo menšie veci. Zvyknene si spravidlá všetko dopredu maľovať tými najtmavšími farbami. Až dovtedy, kým nenastane menší alebo väčší obrat v situácii. A naraz nastane vyjasnenie, obavy sa stratia a s vďakou môžeme prijať budúcnosť v lákavejších pokojnejších farbách.
Tak to bolo aj s mojím ˇ"Štedrým večerom". Iba tomuto blogu som potichučky priznala môj pocit smútku, melanchólie, ktoré ma zachvátili pred blížiacími sa sviatkami.
Všetko sa krásne utriaslo... Sviatky som strávila s rodinkou mojej prvorodenej. Napriek tomu, že všetko nedopadlo tak ako som si to dopredu vysnívala, zostali mi po tomto večeri pekné spomienky.  Pripravila som pekný večer pre mojích drahých, potešili sme sa zo seba navzájom  a tiež aj z darčekov, ktoré sme našli pod stromčekom...
Ostáva mi iba poďakovať životu, osudu za všetko čo mi s láskou nadelil....
...a ja sa navonok tvárim ako keby sa vôbec nechumelilo. Poctivo robím bežné, každým rokom sa opakujúce prípravy. Nakupujem, vypekám, upratujem tak ako v každý predchádzajúci rok. Ale tento rok vôbec nebude ako tie predchádzajúce. Posledné  dieťa mi vyletelo z hniezda  a tak sa musím postupne vyrovnať s tým, že tento rok  už budem sviatky prežívať sama....
Samota mi celkové nerobí žiadné problémy, dokonca  možem celkom smelo prehlásiť, že som chvíľami celkom rada sama v svojom kráľovstve, so svojími obľúbenými vecami, so svojími myšlienkami...
A aká samota? Veď mám predsa pri sebe svojeho prítuľného štvornohého miláčika ....
Takže žiadné upadanie do trudných myšlienok! Iba sa  vyrovnať s tým, že už všetci majú svoje rodinky a že už nie som stredobodom ich životov.
Takže šťastlivé a spokojné Vianočné sviatky všetkým drahým, blízkym, priateľom a známym!