Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



No a tu si skúsim nesystematický  troška pospomínať,
zablúdiť raz do bližších, raz do vzdialenejších rokov,
pretransformovať  mnohé  dávne , už takmer zabudnuté 
na obrazovku mojej webovej stránky....

Prečo je dnes deň taký krátky ,  prečo mi život uteká -uniká ako črieda splašených koni.... Pripadá mi ako by to bolo iba včera.

Bol studený jesenný - nedeľný večer. Pozerala som nejakú televíznu inscenáciu a zrazu sa na obrazovke objavil zopár krát  krátky oznam, ktorý upozorňoval nato, že mimoriadne vystúpi nejaký papaláš.

 

        Cez päťdesiatku- šesťdesiatku som prehupla tak rýchlo, že som si ani nestačila uvedomiť, že sa  končí dôležitá etapa môjho života a nastupujem  na novú nepoznanú cestu. Zo zásady už od svojich štyridsiatích rokov neoslavujem narodeniny. Myslím si, že nie je čo oslavovať, skôr by sa patrilo sa hlboko do seba ponoriť, zamyslieť sa nad svojím životom …..a skúsiť niečo s ním urobiť.

Narodila som sa tesne po ukončení 2-svetovej vojny. Keďže som prišla už ako tretia v poradí po dvoch starších chlapcoch v rodine  bola som ako prvé dievčatko veľmi vítaná.
Otec sa v čase môjho narodenie nezdržiaval doma a preto mojej mamke odkázal, že ak sa narodí chlapček môže mu dať meno podľa svojej vôle ale ak to bude dievčatko má sa volať Mária.
  
Dubčekovská jar  roku 1968 priniesla politické oteplenie, ktoré vnieslo do našej spoločností zvláštný fenomén, úplne sa preteplili a prejemnili vzťahy medzi ľuďmi, vniesol sa medzi nich pocit nadšenia a spolupatričností.
Tento rok bol významným rokom nielen pre našu bývalú vlasť ale aj v mojom osobnom živote zohral nanajvýš významnú úlohu .
Posledni komentare
12.05.2007 14:57:52: Hmmmmm, Maja, bolo to vtedy ťažké rozhodovanie, ale myslím si, že je dobré, že ste zostali doma, va...