Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Táto stránka obsahuje rôzne články, texty, vtipy, obrázky a iné. Väčšina z nich pochádza z rôznych voľne prístupných stránok, a to ako domácich tak aj zahraničných. Ak sa tu nájde text alebo obrázok na ktorý máte autorské právo - upozornite ma prosím na to buď v komentári pri príslušnom príspevku alebo v knihe návštev! K príspevku potom dopíšem meno autora prípadne ak na tom budete trvať tak ho odstránim!

zdá sa, že  zima sa už poberá preč....
cítite vo vzduchu závan blížiacej sa jari ???
otvorte sa úplne novému divu,
prebúdzaniu sa zo zimného spánku,
vonku sa už zjarnieva......

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro ako ho mala rada.

Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
a človek, koník túlavý od srdca k srdcu kluše.
Pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké
chcel by mať jedno pre seba, je mu jedno aké.
Možno, že iba obrázok, možno tôňu iba.

No pred cieľom sa zastaví. Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa.
Bola to láska? Sklamanie? Aj láska bola hlúpa,
že chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.

Koľko ráz v noci májovej hľadeli do mesiaca.
No máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto,
len jeseň, tá vie o všetkom a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju.
Túžieval, čakal, dočkal sa. Odišla. Nepozná ju.

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro ako ho mala rada.


autor : Miroslav VÁLEK

 


spieva : Miroslav ŽBIRKA

Ak deti vidia kritiku,
učia sa odsudzovať.

 

Ak deti žijú s nepriateľstvom,
učia sa bojovať.

 

Ak deti žijú so strachom,
učia sa stále niečoho obávať.

 

Ak deti žijú s výsmechom,
učia sa byť plaché.

 

Ak deti vidia žiarlivosť,
učia sa, čo je to závisť.

 

Ak deti žijú s pocitom hanby,
učia sa cítiť vinu.

 

Ak deti žijú s toleranciou,
učia sa byť trpezlivé.

 

Ak deti niekto povzbudzuje,
učia sa byť presvedčené.

 

Ak deti niekto chváli,
učia sa vážiť si.

 

Ak deti pociťujú uznanie,
učia sa mať rady samy seba.

 

Ak sú deti akceptované,
učia sa nájsť vo svete lásku.

 

Ak deti žijú tam, kde sa rozdáva,
učia sa byť štedré.

 

Ak deti žijú s úprimnosťou a čestnosťou,
učia sa, čo je pravda a spravodlivosť.

 

Ak deti žijú v bezpečí,
učia sa dôverovať sebe a ľuďom okolo seba.

 

Ak deti žijú s priateľstvom,
učia sa, že svet je krásne miesto,
kde sa oplatí žiť.

 

Ak deti žijú v atmosfére pokoja,
učia sa mať pokojnú myseľ.

 

S čím žijú vaše deti?

Dorothy Law Nolte, Z knihy Slepačia polievka pre dušu

Pomaly sa plížia,
smutné dní jesenné,
spomienky sa blížia,
na dni uplynulé....

Prináša spomienky
na drahých, na blízkych,
ktorých som stratila
o ktorých som prišla.


Otec, mama, sestra, brat,
priateľ, sused, kamarát.
Zádumčivé smutné dní,
prichodí len spomínať...

Toľkí ste už ta šli preč?
Prešli ste na druhý breh.
Moja duša plače, kvíli,
chýbate mi mojí milí...

Chryzanténov bielych
náruč plnú mám,
k hrobom Vaším chladným
ich s bôľom poskladám....

(c)shipka
Samota je krutá, mučí a zabíja,
plazí sa potichu, krvilačná zmija.
Samota desí, ak ja za ňu môžem,
sama si zamykám nedobitné mreže.
Samota sú moje chmúrne myšlienky,
len ja a smutné spomienky.
Samota je duše čierna diera,
a zo mňa je ustráchané zviera.
Samota je požiar, čo všetko páli,
a ja píšem rýmy
utopené v žiali.

Po nádherných, dlhých sviatočných dňoch,
prichádzajú znova dní všedné, pracovné...
čo najdlhšie si však uchovajme z nich aspoň
jemné iskierky, náznaky, zrnká, odlesky
lásky, radostí a pokoja....


(c)shipka

AKO BOLO NA POČIATKU

Ako bolo na počiatku,
nech je tak i s nami.
Aby deti otcov mali,
aby mali mamy.
Ako mali na počiatku,
aj my nech tak máme.
Aby bola Božia Matka
v každej ľudskej mame.
To, čo bolo na počiatku,
daj nám, dobré nebe.
Aby každý ľudský otec
nosil Otca v sebe.
Opatruj v deň svojho sviatku,
Bože, tento plameň.
Ako bolo na počiatku,
nech je navždy.
Amen.


autor : Milan Rufús
Posledni komentare
22.06.2015 16:57:29: www.orislevy.cz Oriflame CZ Připojte se k Oriflame již nyní! Oriflame ČR oficiální stránky - regist...
01.04.2015 22:45:20: www.oricosmetics.cz Oriflame registrace www.ori-cosmetics.cz Oriflame katalog www.krasa365.cz Orif...
09.04.2014 12:21:11: www.kosmetika-sleva.cz Rádi ušetříte? Získejte slevu 23 % na kosmetiku Oriflame registrace Zaregistr...
11.07.2012 17:47:59: www.oriflame-kromeriz.cz www.oriflame24.cz
Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová

Moja rodná

Ej zablúdili sme zablúdili

v krtisku bolestí a smútkov

ďalekým mestám vyznávali lásku

a bledým kráskam posielali verše

v poryvoch vetra ktorý zrážal listy

prastarej jari




A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa

ty verná rodná hruda kamenistá

pás poľa zemiakového

pokorný ovsík chudoby

trnka na medzi

šíp

nepoddajný strážca krehkej nádhery

slepej ruže



A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa

šatôčku vyšívala

v pokornej pýche svojej panenskej

ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály

milencových úst



Ty bosá kráľovná moja

pastierka jahniat najbelších

svätica slnkom opálená

práčka podkasaná

na brehoch najsladších vôd



Vidím ťa

na prahu domova

Oheň praská v kozube západu

a iskry sršia po nebesách

Spiežovce oviec vyhrávajú

a tíchnu pod krídlom spánku

Pod krídlom spánku tíchnu

operenci drobní

v jamkách mäkkých hniezd

len ty máš dlane na nich

na očiach

vyštípaných túžbou

a čakaním



Zhadzujem na prah mošnu žobrácku

palicu lámem družku blúdenú

a padám tvárou v lono trávnaté

Moja rodná


Nikto nepozná cestu, ktorú máte pred sebou.
Po tejto cesta ešte nikdy nikto nešiel
a nikdy po nej  ani nikto iný nepôjde,
pretože je to vaša vlastná cesta

Nikto nepozná cestu, ktorú máte pred sebou.
Po tejto cesta ešte nikdy nikto nešiel
a nikdy po nej  ani nikto iný nepôjde,
pretože je to vaša vlastná cesta.