Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Moje básne


Ty skala si!,
raz rieklo sa...
Mnoho ľudí,
čo pozná tie slová
cítia potrebu 
takú skalu nájsť.
Niečo  pevné mať
vo svojom živote.
Skalu, o ktorú
oprieť sa dá...
odísť od nej
aj vrátiť sa späť.
Postať pri nej
potichu popremýšľať,
vedomý plne si byť,
že toto tu je ten,
najistejší pevný bod,
celého Vesmíru

(c) shipka

ako dobré je
vyliezť sem-tam
zo svojeho panciera,
odísť preč
sám bez záťaže.
Len pevnú obuv
na nohách
v batohu plášť,
klobúk na hlavu,
a povedať všetkým
 Goodbye!


sám túlať sa
morským pobrežím,
zbierať mušličky,
drobné kamienky,
úžasle sledovať
aké pokojné je more,
v nežných jeho vlnách
brodiť sa naboso,
 východ slnka,
príchod nového dňa
s nádejou privítať.
 
 
Vypraviť sa sám,
do neznámych končín,
bez cieľa túlať sa,
kde povedú ťa oči.
Obdivovať nové veci,
nových ľudí stretať,
pousmiať sa na nich,
jemne ich pohladkať.
Vôkol nich sa prechádzať
s pocitom sviatočným
rukou im zamávať,
a zavolať Hello
!

(c) shipka

Čo  k tvojmu sviatku

 zaželať ti mám?

Lásky a zdravia, plnú čašu,

sviatočnej pohody plný džbán.

Pokoj nech vládne vôkol Teba

v duši ho však najviac maj!

Lúče lásky nech Ťa ohrievajú,

drobný dážď úsmevov osvieži.

Pridávam sa s mojím „ Živio“,

ešte veľa- veľa šťastných rokov

tu na zemi. 

(c) shipka


Už sa blíži,
už prichádza,
už na dvere klope.
Svieži
Nový Rok,
plný síl, výziev,
nádejí, prísľubov.

Starý rok
už sa tíško balí,
k odchodu sa chystá.
Za všetko čo nadelil nám
pokorne poďakujme,
dôstojne s ním sa rozlúčme!

Privítajme túto novú nádej,
ktorú Nový Rok prináša.
Od chvíle prvej si
vysúkajme rukávy,
s úsmevom ujmime sa diela,
bo úspech len na nás záleží.



Predvianočná

prichádza mesiac radostný
keď radosťou a očakávaním
všetke detské očká svietia
keď bližšie k sebe ľudia majú
keď Vianočné tiché znejú koledy
keď všade radosť vládne a láska,
keď jemný sneh sa na zem sype,
a pod nohami sa nám vrzgotá,
keď večer ligotavé hviezdy svietia
a utíchne každodenný ruch,
keď všetci za prestretý stôl si sadnú
a poďakujú sa bohu, životu...

básnička zo starého takmer zabudnutého noteska


Nechcem si domýšľať,
nechcem si namýšľať.
Viem, že život nie je
rovná priamka.
Viem, že život nie je
čistý list.
Viem, že život,
každý ľudský život
má svoje jasy, tiene,
zákruty...
Viem, že kdesi
ďaleko, kde si ty
myslí na teba snáď
dievčina, ktorá ťa ľúbi...

Preto ani netrúfam si
pomyslieť nato,
či ma chceš,
či pomyslel si nato,
že všimlo si ťa niekdy
dievčatko jedno bludné...
Bludné? Hej!
Bludné dievča som ja.
Blúdim si po zemi,
obzerám si ľudí,
skúmam charaktery.
Teba som si všimla
a riekla si:
to chlap !

Nechcú moje oči
hľadieť už v diaľnú diaľ.
Sklopené sú, smutné
a vždy zadumané.
Čakajú,
bo čo robiť majú?
Raz snáď pôjdu vôkol
oči
a rieknu úprimne:
Hľa to žena!
To žena je jak kvet
a riekneš to ty
chlap.


(1965)


Rozmýšľam o tom,
či viem ešte plakať???
Viem otázka to zbytočná!
Celý týždeň so opakujem stále:
Neplač a nevzdychaj!
Toto tu láska nebola,
preto sa plakať neoddá.
Zajtra ťa opäť uvidím,
pobudnem v tvojej blízkostí,
preskúmam si ťa letmo, nevdojak.
Komu len patria dnes tvoje pery,
komu len patria tie dlane široké?
Týždeň si budem opakovať znova:
Neplač a nevzdychaj!
Nestojí ti zato!
Toto tu láska nebola,
preto sa plakať neoddá.

(1964)
(shipka)


Poznámka pod čiarou:
(ale zaplakala som si,
ešte neraz znova...)
 

November mesiac snivý
keď príroda k spánku
sa ukladá.
November dníčky
kratšie nám núka,
večery- noci dlhšie
na sny a na rojčenie.
Mesiac tento,
v čase Spĺna
napoly ak rozdelíš
nájdeš v ňom deň
keď sviatok svoj slaví
priateľka vzácna,
srdcu môjmu blízka,
duša milá,
tak ako táto chvíľa...

Nerátaj sviečky
na svojej torte,
nepočítaj roky,
čo pribudli to.
Radšej rátaj to,
čím všetkým
život obdaril ťa...
Počítaj tých
čo na svojej
žitia ceste
stretala si,
každému niečo
zo seba si dala.

Premýšľaj o dňoch
menej či viac
významných,
pripomeň si bežný,
obyčajný deň.
Každý z nich
niečo ti dal ,
niečim obohatil ťa.
Nie! Žitia tok
neubral ti nič,
z tvojej pestrosti,
a tvojej nádhery...


Preto nerátaj sviečky,
ani pribúdajúce roky!
Počítaj radšej
každý deň,
okamihy šťastné
a život plný lásky
ktorý máš stále
pred sebou....
Ja v dnešný deň
priateľka milá
na zdravie tvoje
čašu dvíham,
zo srdca želám ti
všetko, všetko,
len to najlepšie...

 



Áno! Videl si....vidíš.... uvidíš.
Čo???....skutočne nevieš čo?
Kedy???....ktože len môže vedieť to!
Niektoré slová sú tak prázdne,
povedané sú iba "pro forma ".
Nehľadaj v tých slovách žiaden zmysel!
Niekedy slová povedané sú len tak
aby prekryli trápne ticho ,
keď nemáte si čo povedať.
Omnoho väčší význam môžeš nájsť,
ak medzi riadkami začneš čítať...
(c)shipka
2008


Tak málo stačí niekedy,
okamih náhly,
neopatrný krok,
ked zlé pozrieš sa
či zabudneš pozrieť sa
a vzápätí pretrhnutá je niť,
tenká sťa vlások,
ktorá delí život od nežitia...

V duchu neustále
rozpitvávaš sa,
Ach, prečo....ako...,
mohol si to pripustiť???
Do nekonečná viniť sa budeš
za neopatrný moment krátky
čo pretrhnúť mohol niečiu
žitia niť....

Och! Prestaň sa už trápiť,
prestať kváriť sa!
Odpusť aj sebe,
 tak ako iným odpúšťaš!
Lež nezabudni,
navždy si pamätaj!
na to čo spôsobilo,
ten krátky náhly okamžik,
ktorý oddeliť mohol
žitie od nežitia.
1  
2  
3  
4  
5  
6  
7