Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Moje básne

 

K narodeninám Tvojím

milá Lydka

ti prajem by miska

šťastia tvojho

nebola nikdy plytká.

K tvojmu sviatku,

zložila som dnes

iba báseň krátku,

zo srdca Ti želám

by kvetmi si malá

rozvitú  svoju záhradku.

By láska, zdravie a pokoj

kopcovito naplnili

tvojho žitia kotol...

Do pohody tejto sviatočnej,

želám všetko len to najkrajšie...

 


Dnes po prečítaní jednej prekrásnej básne " Osobné kolesa",
ktorú napísal môj webový priateľ Lokutus Prime,
som si  pri písaní komentáru uvedomila tak veľa...



Jedného dňa,
zčista-jasná
akýsi vietor
na istý čas
odvial ma preč...
Ja iba teraz,
keď späť som opäť,
s údivom hľadím
na tú dlhú cestu
čo prešiel si vpred...

Keď s mojím kolesom
obrátila som sa tam,
kde predtým stala som,
došlo mi jasne,
koľko som toho zmeškala,
tu i tam i kdekade...

Život ten tak rýchlo mi uteká,
dní javia sa byť také krátke...
Chtiac- nechtiac musím
priznať si skutočnosť,
že neschopná som držať krok
s týmto kozmickým cvalom života.

Plne mi došlo,
že ak bez stresu
ďalší život svoj mám žiť,
len kúsky si vyberať musím
raz tu...raz tam
nezáleží na tom kde....


Aaach, zas odišiel si,
len gitaru svoju tu nechal si.
Čo zahrať ti mám???
Čo zaspievať ?

Dobré poznám piesne ktoré
srdcu tvojmu sú najbližšie.
Vo všetkých čo spievam a hrám,
vidím stále len a len teba...

Slová všetke mnou písané
určené sú len pre teba,
všetko čo viem a mám,
zdieľať chcem len a len s tebou....

Nie, nikdy nechcem počuť,
že sám sa cítiš,zanedbávaný,
lebo stále som tu
tak blízko, blízko pri tebe...

Spávam a budím sa s tebou ,
dýcham s tebou ten istý vzduch.
Srdcom a duchom som stále s tebou,
hoc delia nás míle a míle......

Ak vyčerpaný si,
starať o teba sa chcem
ak nemocný si,
láskou vyliečiť ťa viem...

Ak tancovať chceš,
som tu by s tebou som tančila,
ak milovať ma chceš,
tvoja najvrelejšia som partnerka.

Ak ticho a pokoj chceš ,
ja stíšim sa, upokojím,
vyparím sa,ticho zmiznem,
tak ako mizne pena na pive....


Ty moja inšpirácia si,
ja robím len to,
čo vo mne prebudil si.
Ja sviečkou som,
ty zas knôt v nej.
To okolnosti spôsobili,
že medzi tebou a mnou
vzbĺkol silný plameň.
Len na tebe a na mne,
ďalej bude závisieť,
ako dlho a ako silne,
 ten plameň
bude horieť....

November klope
nám na dvere,
dní krátia sa,
predlžujú noci.
Slnko začína
čoraz viac
skúpejšie byť
na  teplé lúče.
Ranné dážde,
hmly a vetry
čoraz častejší
naší hostia sú...
Ale stále ešte
tu je všade
okolo nás
tak veľa krásy.
Len otvorme oči,
otvorme všetke zmysly,
vnímajme krásu
a tešme sa z nej
...



Hoc tak milujem
všetko vôkol seba,
najhlbšiu strunu
zamknutú v duši
na kľúč mám.
Nie, nebýva mojím
zvykom častým ,
kdekomu dovoliť,
by túto strunu
v mojom vnútri
rozohral...

Čím výnimočný
bol si ty,
že výnimkou si sa stál?
Že dovolila som ti
strunu v mojom srdci
rozochvieť,
že dovolila som ti
" hru lásky"
so mnou rozohrať...

Je jedno,
čí milovník si
a či hráč...
na citlivej strune
v mojom srdci
len ty si bol schopný
etudu lásky
zahrať...

Kto rozumie čo
vtáci si štebocú ,
kto vie o čom hviezdy ,
na oblohe si šepocú,
kto si pamätá koľko toho
strieborná Luna o nás vie ,
kto pochopil prečo
Slnka lúče plaché sú,
kto miluje nežný vánok,
kto postrehol že obloha
zatiahla sa a  zošedlá,
kto pochopil prečo
slzy  z oči kanú,
vie prečo,
zhasínam sviečku,
zatváram dvere
a ticho odchádzam...
 
 

Kto som ja?

Navonok sa zdá sa,
že ľahkovážna som,
vo vnútri však mojom
prudéria sa skrýva.
Neistá často
seba sa pýtam:
aká vlastne som???
Som ja snáď frivolka,
či azda tá prudérka?

Som tá, čo miluje
bezvýhradne,
či tá čo vždy váha,
ktorá vo všetkom
len výhrady hľadá?
Problémy a prekážky
vo všetkom vidí,
miesto by nechala
všetko svojou cestou ísť...

Nie pani prudérka,
nechcem s tebou žiť,
brániš mi sebou byť,
chcem ďalej svojou cestou ísť!

Tuším, že už tuším,
aká vlastne som.
Žena čo krídla má,
miluje smiech a vzlet.
S pesničkou na perách,
radosť čo rozdáva,
nepripustí si žiadne výčitky,
obmedzenia, strach....
Ktorá vie ako žiť,
bez obáv o budúcnosť.
Pozná len dnešok,
prítomný čas,
ktorý nás bude
správnou cestou viesť.....

Dostala som túto odpoveď,
tento komentár k tejto mojej básni
od mojej webovej priateľky,
duchovnej družky, 
sťaby sestry Scarlett...
Jej odpoveď nie je jednoduchý komentár,
jej odpoveď je grandiózna báseň,
nádherné vyznanie
o hĺbke jej duše,
o jej vonkajšej a vnútornej kráse....


Neisto tiež často seba pýtam sa :
Kto som ja?
Ja, stále meniaca sa, z chvíle na chvíľu,
zo dňa na deň.
Ja, ktorá naučila som sa milovať blázna v sebe,
ktorá príliš veľa cíti,
príliš veľa rozpráva,
príliš veľa šanci berie,
víťazi sem-tam a často prehráva,
chýba jej často sebakontrola,
miluje a nenávidí,
zraňuje a zraňuje sa,
sľuby dáva a sľuby zrušuje,
smeje sa  a plače...
To všetko som ja..
a ešte veľa iných vlastností mám tiež.
Na hlavu postaviť sa  musím niekedy,
by videla som veci tak ako veci sú,
keď svet mi pripadá byť hore nohami,
že toto je jediná možná poloha
v ktorej čokoľvek nejaký zmysel dáva :))
Niekedy chtiac porozumieť si,
takrečeno musím,
vplížit sa do svojho vnútra, 
by cítiť som mohla tĺkot srdca svojeho..
Ja tiež, chcela by som žiť bez obáv,
rozprestrieť svoje krídla a letieť vysoko
s piesňou v mojom srdci
a na mojich perách...






Povedz mi!
Čím pre teba
som ja?
Povedz!
Čo znamenám
ja pre teba?
Čo chceš si vziať,
čo chceš mi dať???

Zjavil si sa zrazu
znenazdania,
posielal správy
každý deň,
pokojný hlas tvoj
prichádzal z diale,
vietor prinášal
tichý tvoj smiech.

Hovory spoločné
o čomkoľvek,
zdajú sa byť sťa
ševelenie hviezd.
Všetke krásne slová,
sny a prísľuby,
hlboko v srdciach
našich uložené sú.

Všetci sme časťou
jedného celku.
Bližšie sme ku sebe
zo dňa na deň viac.
Vo všetkom čo dá sa
vidieť, vnímať,
sú naše duše dve
v jednú spojené.



Silnou ja chcem byť!
Veľmi silnou byť chcem,
že ani sval v tvári
nepohne sa mi,
ani obrvou nemihnem,
keď postava tvoja
zjaví sa predo mnou...

Teraz som však slabá,
ako to páperie,
červenám sa, blednem,
nemám vôbec silu.
Nie, nechcem ťa vidieť,
pretože ťa ľúbim,
oči, myseľ moju,
tú čriedu koní splašených,
tie pred tebou neutajím...

Nie nechcem ťa vidieť,
pretože sa bojím,
nechcem ti nikdy vyzradiť,
čo v srdci tajne skrývam,
lásku, ktorá patrí zániku,
lásku moju prvú velikú...
.
(c)shipka
1964
1  
2  
3  
4  
5  
6  
7