Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Moje básne




Pokojná morská hladina,
za prílivom odliv,
za odlivom príliv.
Raz nežne pohojdá,
nezbedne sa pohrá,
vyjaví tajomstvá.

Odrazu farbu zmení,
hladina jeho sa sčerí.
Búrlivé vlny dorazia,
všetko z cesty svojej
zmetú a odplavia.
Neveriaco s hrôzou,
hľadíš na tú skazu ...

Strach však ak prekonáš,
zahnať do kúta sa nedáš ,
odvážne a s bázňou v srdci
do desivých vĺn vstúpiš,
veľký zázrak naraz odhalíš.
Zladiac rytmus svojho tela
s rytmom morských vĺn,
Tátoš divý, neskrotný
na hravého koníka sa zmení.

Taký aj život náš je.
Raz krásne je, slnečno,
všade vládne radosť
láska a pohoda,
každému rozumieš,
všetko ti vychádza.

Prídu však dní chmúrne,
studený víchor lomcuje,
dážď, pľušť, búrky, nečas,
ty vo všetkom tápeš
a bahnom sa brodíš,
nevidíš cestu ako ďalej ísť...

Máš sa hádam poddať???
Nie!!! To chyba by bola,
možno najväčšia!
Zo zlých okolností
lepšie vyťažiť skús!
Zlaď rytmus svojej duše
s rytmom všedných dní,
a potom si povieš:
"Život je nádherný".
 





Toľké veci nám ušli,
ťažko sa docieliť sa dá ,
by znova sme sa mohli stáť
pánmi svojho tela .
Čas hektický bol vždy,
snáď aj pritvrdý,
báječný určite bol tiež,
neopakovateľný.
Veľa veci sme našli,
tiež čo-to stratili.
Niečo nové stretli,
s niečim sa lúčili.
Taký už je život!
Mnoho nám dáva,
o veľa oberá.
Dozadu pozerať?
To načo je dobré?
Žialiť za niečím?
Komu to pomôže?
Dopredu ísť!
Mať otvorené oči,
srdce, uši, dušu,
stále otvoreným byť.
Darmo je nariekať
nad rozliatym mliekom.
Plakať nad všetkým
o čo prišli sme .
Len stále dopredu
treba sa pozerať!
Žiť bez obáv!

Slnko vyjde zas,
len sa usmievaj...




Opäť som si čiahla do starého notesa...dosť z toho čo som chcela kedysi, mi život skutočne nadelil... a ja som mu za všetko vďačná....



Chcem raz byť maličká,
vzápätí zas stará mama.
Chcem by vedená som bola,
starostlivou milujúcou rukou,
ktorá nikdy neublíži mi.
Chcem aby tvoje oči
vždy sa na mňa smiali.
Aby boli slnkom,
ktoré stále žiari.
Aby to srdce,
ktoré tlčie v tvojej hrudi,
poznalo tĺkot
srdca mojeho....
(c) shipka
1964

Tancujem s tebou a je mi do plaču ...

Prečo tak trháš so mnou milý?
Je to tvoj rytmus, alebo...?
Mám rada tanec,
rytmus a pohyb,
radosť na duší mám,
keď počujem hudbu.
Pri tanci rada sa smejem,
pretože vtedy šťastná som.
Prečo však lomcuje mnou žiaľ,
keď dostanem sa do rúk,
ktoré ľúbim?
Tie ruky, ktoré ľúbim,
sú nemilosrdné, trhajú,
hádžu ma to v tú,
to v inú stranu,
tie ruky nehu neznajú.
Plačem, túžim po nežnom pohybe,
ktorého sa pri tebe nedočkám...

1964
(c)shipka
...ďalšia z notesa... na mnohé dávne otázky, dnes už odpoveď viem...


Pýtaš sa čo ti neverím?

Ani slovo, ani jediného zblá!
Ako veriť tebe,
keď viem, že ľúbiš inú?
...len jedno neviem
a chcela by som znať...
Môže ten kto ľúbi,
bozkať koho neľúbi??
Môže chodiť s ním,
držať ho za ruky?
Láska, ktorá je dosť veľká
neznesie v sebe nádych zrady.
Povedz! Ak ľúbil si tú druhú,
prečo si bozkal moje vlasy?

(c)shipka
1964


Šipková ruža

Sťa šípková ruža som,
šťastná, voľná,
 obdivujúca,

  a všetkým lásku,
nehu, krásu a smiech
rozdávajúca.

Pichľavé ostne
sťa záštita  verná
varujúca,
pred nepriazňou,
zlobou a neláskou
ochráňujúca.


Keď môj čas nadíde,
jeseň moje plody 
do ruda vyfarbí,

všetkým vám ponúknem
náruč plnú sladkých,
šipiek voňavých.
(c)shipka


náhodou sa mi podarilo objaviť starý notes s mojimi prvými básnickými pokusmi....

Duša moja je kolískou,
vzryvov nepredvídaných.
Kto vyzná sa vo mne,
kde sila sa nájde,
by dušu tú raz tichú,
vzápätí zas neposednú,
jediným slovom utíšiť vedel?
Ty môj milý si to nevedel,
nevedel a možno nechcel.
Nechcel si tíšiť môj nepokoj,
nevedel lúštiť môjho srdca šepot...
(c) shipka

1964

To úžasná je hudba,
pozorne ju vnímaj
kozmu moc úžasná,
cítiš ten jej príval?
Hoc len drobnou
čiastkou sme my
večne živého vesmíru,
máme svoju váhu,
naše bytie nehrá,
len takú všednú,
bezvýznamnú úlohu.
Tá hudba nám vraví,
život je nádherný,
má svoj význam žiť
život tu na Zemi...


Sú miesta,
kde nie sú
žiadne trable.
Pripúšťaš,
že také miesta sú?
Nie, tie nie sú tam,
kde dostaneš sa loďou,
autom, vlakom
či lietadlom...
Ďaleko tie miesta sú,
kdesi ponad mesiac,
ponad mraky,hviezdy,
dúhu farebnú
a vedie k ním cesta
skrze tvoje sny.
Bájna to krajina ,
počul si o nej dávno,
v rozprávkach mamy,
nežných uspávankách.
Tam niekde ,
ponad dúhu,
oblohu belasú,
sny farebné,
ktoré snívaš
majú sa vyplniť...

(c)shipka

 


Ó!....nie sú "škaredé"

naše dni,
 nesouhlasím
s týmto záverom!
Snáď smutnejšie sem-tam,
lež "nadej a dôvera"
sú tu.
Tie dávajú nám tiché,
kľudné šťastie,
schopnosť
smiať sa ,
robiť radosť,
byť veselým,
a tešiť sa
na každý další deň..
(c)shipka
1  
2  
3  
4  
5  
6  
7