Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Moje básne




Zajtrajšok je o ničom
pre teba a pre mňa,
len dnešok spolu môžme precítiť,
snáď pochopiť a zachytiť.
Čo včera ešte platilo,
čo dnes už ale neplatí...

Slová vyrieknuté včerajší deň,
dnes sú už ničím,
žiadnu váhu nemajú,
stratili svoju hodnotu...
Ich zmysel praskol,
vo vzduchu sa rozplynul,
Sťa bol by bublinou mydlovou.

Snáď len v túto chvíľu,
v tento okamžik,
cítiť je v slovách,
sľuboch, vyznaniach
čarovný náznak pravdy,
nesmelý závan istoty.

Tuším už za chvíľu,
hodinu, deň, týždeň,
všetko zas inak bude vyzerať.
Život môj, prečo, prečo?
Stále na nútiš v neistote žiť!
Vždy pripravenou byť na čokoľvek.


Minulé dní sú už dávno preč,
ubehli rýchle ako voda v rieke.
Na ušlé chvíle,dní,
len v dobrom spomínam,
tak ako na budúce dní
dychtivo čakám...

(c)shipka


Táto chvíľa,

tento okamih,
patria len tebe.
Uvoľni sa,
plne ži!

Letmý pohľad
núka ti šancu
chytiť druhý dych.
Nádherný ten,
šťastný okamih.

Melódia krásna,
čo rozozvučí
dušu,
rozžiari oči
zvedavé.

Uprene
zaostrený zrak
stráca sa,
mizne
v diaľavách.

Hviezdne obrysy
smelých snov
šíria sa všade,
čnejú
rozpínajú...
(c)shipka
2008



Stojí tu a vzlyká,
oči pretiera si.
Opustená,smutná,
tichá, zatrpknutá.

Čo hľadáš,čo čakáš,
v čo dúfaš, o čom snívaš,
koho v duchu vzývaš
čože to ukrývaš?

Hľadáš zabudnutie,
na posolstvo čakáš
vzývaš nebo, peklo
žiaľ svoj tu ukrývaš.

Zabudni na bolesť,
zabudni na smútok,
odpusť neverníkom,
zapraj neprajníkom!




Ja v mojej duší ukrývam
dvoch škriatkov nezbedných.
Na prvý pohľad sú si podobní,
na druhý však celkom odlišní.
Život s nimi je pestrý, tŕnistý...

Prvý ten šťastný a dôverčivý je,
všetkému verí, spokojný vždy je.
Do jasných farieb všetko odieva
nespochybňuje, lež dôveru zasieva.
Život s ním je krásny,sviatočný....

Druhý ten jeho je protiklad ,
vrták ktorý do všetkého vrta.
Nič nenechá svojou cestou ísť,
všetko rozpitvá,do hĺbky rozleptá.
Nenechá byť kameň na kameni...

Ťažko je skĺbiť tých dvoch pánov,
čo pomôcť mi chcú svojím spôsobom.
Nedivte sa preto mojí milí,
že raz šťastná a radostná
vzápätí, smutná a rozorvaná som...


Chcem  bútľavou vŕbou byť,
čo vypočuje tvoje  ponosy,

byť bystrinou horskou
čo do uší ti tiško nôti,
byť tvojím všedným dňom,
tvojím dňom sviatočným,
nápojom, čo utíši tvoj smäd,
 chlebom tvojím každodenným,

tieňom byť tvojím chladivým,

byť oázou tvojou vysnenou .....
(c)shipka
2007


sú ľudia,veci,

čo vysoko čnejú
nad tebou....
žiaria, hrejú,
rozdávajú lásku
v svojom okolí
všetkým plným
priehrštím...

ako slnko,
mesiac, hviezdy,
oblažujú nás
svojím svetlom,
teplom, nádherou...
sú tu pre nás
všetkých,
čo schopní sme
ich krásu vnímať,
ich dary prijímať...

a sú tiež ľudia
čo vôkol seba všade
lásku šíria
a dávajú...
Je krásne žiť
v ich blízkostí.
Nasávať lásku,
teplo, krásu
plnými dúškami,
vyhrievať sa
na ich výslní...

Nechci však viac,
než iba to...
Je nebezpečné si ich
privlastniť....
Spútať ich,
stiahnuť dole na zem...
Hrozí, že pohasne ich svit,
silne sa môžeš popáliť a
ostatných o ich žiaru pripraviť ....
(c)shipka
2007


Odyseus,
druh môj,
pán môj,
môj hrdina..

Kdeže si, kde túlaš sa?
Po akých cestách
tvoje nohy dnes
kráčajú?

Prekážky,
úklady aké ??
Pred tebou sa denne
črtajú?

Zvodné sirény a
aké iné nástrahy ??
Tvoj návrat ku mne
zdržujú...?

Nezlomný stále
pevný, vytrvalý,
láskavý a milujúci,
prelietavý,
pre mňa len jediný....

Bez teba
dní sú smutné,
jednotvárne ,
šedivé,
sťa vyprahnutá
púšť....

Slnko nehreje,
hviezdy nežiaria,
vietor neveje,
voda neschladí,
nič ma neblaží...

Pohľadom upretým
k svojmu Olympu
netrpezlivo- trpezlivo
Ťa čaká
tvoja verná družka
Penelopa
(c)shipka
2007





Život je ako húpačka,
raz hore si,
raz zas dole ...
Raz vyzdvihne Ťa
do najsvetlejších
výšok,
vzápätí zhodí
na dno celkom dole...


Ach prečo, prečo,
čo sľúbilo sa včera,
nemožno už dnes
vážne brať....???
Všetko to krásne
čo udialo sa včera,
dnes možno iba
horko oplakať...

Asi to patrí
k nášmu životu,
netreba nič,
príliš vážne brať...
Miesto slov prázdnych,
klamlivých,
radšej svoj vnútorný hlas
počúvať....
(c)shipka
2007




Viem, nie si vďačná osudu,
že pridal Ti zas´ ďalší rok,
neskrotileľným tempom posunul,
žitia sčot tvojho o ďalší krok...

Viem rada by si skrotila
cval života na nižšie obrátky,
vychutnávať by si stačila
jeho zákutia a tajné ohrádky...

Darovať  k sviatku  Ti vzácny dar,
predostrieť  ho s láskou tu na oltár.
Nech radosť, láska, úsmev,
sprevádzajú ťa žitím vpred,
nech obchádzajú Ťa sklamania ,
 bolesť, závisť a hnev.


Stále starostlivá a vyrovnaná
s krásnou dušou mladou,

 usmievavá  s prívetivou tvárou,
prekážky ktoré máš  pred sebou
 hravo prekonáš  a necháš za sebou .
(c)shipka
2007
Čím je to bože, čím, čím, čím,
že do ohňa vždy prst strčím?

Pomôcť chcem, prispieť dobrou radou,
odmenou  sú však údery kladou.

Prispieť  svojou troškou do mlyna,
praskne  sťa  mydlová  bublina.

Otupiť spory, hádky  ak chcem,
potom si slzy v kúte  hlcem.


Na ponúdzi je pravda odveká,
poučiť by mala múdreho človeka.

Nehas nikdy čo ťa nepáli!
hoc´by ťa druhí o to žiadali....
1  
2  
3  
4  
5  
6  
7