Moja cesta - my way

"Nezoufej, neplač, však máš ještě svůj Svět. Svět, který barevný a voňavý jest.
Neznáš-li cestu k jeho slavobráně,
pak přivři víčka a Anděl nabídne ti rámě...."
Jakir



Moje básne


Pomaly sa plížia,
smutné dní jesenné,
spomienky sa blížia,
na dni uplynulé....

Prináša spomienky
na drahých, na blízkych,
ktorých som stratila
o ktorých som prišla.


Otec, mama, sestra, brat,
priateľ, sused, kamarát.
Zádumčivé smutné dní,
prichodí len spomínať...

Toľkí ste už ta šli preč?
Prešli ste na druhý breh.
Moja duša plače, kvíli,
chýbate mi mojí milí...

Chryzanténov bielych
náruč plnú mám,
k hrobom Vaším chladným
ich s bôľom poskladám....
(c)shipka
2007

Za dňom deň uteká
chladný vietor fúka,
tvoja túžba skrytá
vetrom je oddutá.

Spomínaš na chvíle
čo unikli rýchle.
Hľadáš slovko milé,
nenájdeš ho nikde.

Cestu krátku spolu
životom ste prešli.
Vieru ste stratili,
o nádej ste prišli.

Nenariekaj, neplač,
že je smutná jeseň,
že duša ti skuvíňa,
že duša ti zmiera.

Po jeseni zima,
po zime jar príde.
Prebudí sa, vzlietne
možno nádej iná.
(c)shipka
2007

Za našich mladých liet
zázračný javil sa svet,
deň pripadal tak nekonečný,
my ako včielky neúnavní...

Budil nás kohút za rána
prenikavým ki-ri-ri-kyy,
vstávajte rýchlo spachtoši
vonku už sa rozvidní...

Pastier už pred domom
ostro bičom plieskal:
"hej gazdičko, gazda"
kravu na pašu púšťaj...

Vo dvore nás vítal
gagot husí bielych ,
krídlami mávali ,
napili sa vody.

Sliepky- jarabačky,
kot-ko-dák,
ak vajce chceš dnes dostať,
daj zrnko pod zobák.


Moriak namosúrený,
nespokojný s ničím,
od rána hudri-hudri-hudrí,
no buďme z neho múdri...


Prasiatko- kvíčko
prežalostne kvíka:
"gazdičko, gazda,
zabudli ste na mňa" ?

Koza s kozliatkami,
vyšli von z ohrádky,
napásť sa travičky,
povystierať labky.


Kačky rapotavé,
stále ududrané,
žiada sa im do rybníka
do vodičky studenej.

Bocianí pár pyšný,
vo vode sa brodí,
lovením žiab a rýb
hlad svoj veľký tíši.

Po brehu rybníka
kŕdeľ oviec sa pasie.
Spolu ich do kŕdľa
štekot psov zaženie.

Holubov pár sivý
na streche si hrká,
hŕ-ku,hŕ-ku, hŕ-ku,
nemáme nič v krku.

Sivý kocúr drieme
na našom priedomí,
po nočných potulkách,
mu dobré na výslní...

Dnešné dní tak letia,
sťa cválajúce kone,
len ja v nich vlečiem sa,
pomaly ako slimák,
pomaličky a biedne..
.
(c)shipka
2007


Žiješ svoj život zložitý,
gniavia ťa stále
ťažké myšlienky.
Trápiš sa tým
čo dávno odišlo.
Vyčítaš si veci,
činy, myšlienky.

Odožeň smútok,
prestaň sa už kváriť!
"Nenariekaj nad
mliekom rozliatým! "
Pouč sa z toho,
čo zlé sa ti stalo,
viac už však nato nemyslí:

To čo bude zajtra,
to nech ťa príliš netrápi.
Nesúž sa strachom
o svoju budúcnosť.
Buď bez obáv,
čo má príjsť, príde.

Nechaj sa
radšej prekvapiť,
tým čo ponúkne
ti zajtrajšok.

Pre dnešný deň,
žij život na zemi.
Pre túto chvíľu,
tento okamih.
V reáli dnešnom
ak stále pevne zotrváš,
spoznáš lásku,
šťastie skutočné.

(c)shipka

2007



Život je dar
tak ho nepremárň!
Len na tebe záleží,
ako prežiješ
deň dnešný,
deň zajtrajší.

Ver svojej hviezde,
svojmu osudu.
Čiň všetko ľahko,
s radosťou.
Počúvaj čo srdce šepce ti,
ono ťa cestou povedie.


Zahoď  balast,
ťarchu minulostí,
čo zdržuje ťa,
o silu oberá.
Smelo vykroč,
na cestu svoju
vytúženú a vysnenú.

Prekážok neboj sa,
na duchu neklesaj,
dôveruj svojmu životu.
Ty hravo zvládneš
všetke úskalia,
keď nestratíš vieru,
pevne vytrváš.
(c)shipka
2007


V polospánku- polosne

ranné zvuky vnímam,

vtáčí štebot ,

škripot bŕzd,

električky cingot.

 

S chlpáčom verným

priateľom štvornohým,

k potulkám ranným,

z domu von vyrazím.

 

Ráno svieže víta nás,

šibal vetrík drzý,

vlasy moje rozčechrá ,

pohojdá konáre smutnej vŕby.

 

Vznešená rieka

tíško zurčí si,

pomaly preteká ,

neúnavne plynie

sťa život, sťa čas...

 

Kŕdeľ kačíc divých

v jej vlnách sa máča,

keď tu zrazu divoch psík

pridať sa k ním skúsil.

 

Veverička plachá opodiaľ

nás čaká,

k svojím hrám šibalským

odvážne nás láka.

 

Keď sa jej znepáči,

hop z konára na strom,

ak si ju chceš chytiť

vylez za ňou na strom.

 

Dôverne sa zvítam

so stromom košatým.

Opriem sa oň hlavu,

rukami objímem,

a tíško- tichučko

za všetko ďakujem.

 


Rada sa denne túlavam
v prírode, v lese,
po strániach či poliach...

Rada sa túlam a nadchýnam
výtvormi ľudského ducha,
knihami,obrazmi, hudbou...

Rada sa často prechádzam
vo svojej pamätí,
a svojich spomienkach...

Rada sa tiež túlavam
po stránkach webu,
v našom virtuálnom svete...

Všade stretám, vidím, spoznávam
niečo, kohosi, čosi ,
čo osloví, zaujme aj poteší...
(c)shipka
2007

Nenariekaj, nežiaľ,
nič nestojí ti zato!
Radšej sa pokloň svojmu životu ,
 poďakuj mu za každý deň,
ktorý ti dal
aj tie ktoré máš ešte pred sebou.

Maj rád ľudí,
váž si priateľov,
vychutnávaj čaro života.

Nehaň a nekaraj,
neodsudzuj iných.
Aj keď sme navonok
všetci  inakší
 tvoríme spolu jeden
 celok.
V každom je niečo z teba samého,
aj ty máš v sebe niečo z iných.

Buď hrdý na seba, že si človek
s veľkým srdcom a dušou,
že vieš mať rád a vieš lásku rozdávať.
(c)shipka
2007

Rokmi chápeme
mnohé múdrostí .
Najväčší zázrak je
stretnúť človeka,
ktorý ťa chápe.
Ktorému rozumieš
bez veľkých slov .
A hoci vás delí
diaľka, diaľavá
tíši si ťa, mazná ,
dodáva ti sily
a chuť žiť,
s radosťou vítať
každé nové ráno,
každý nový deň.

Súznenie duší,
to zázrak je ten...
(c)shipka
2007
1  
2  
3  
4  
5  
6  
7